NOTÁRI


Notárske úrady sa riadia zákonom č. 323/1992 Z.z. – Zákon o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (Notársky poriadok).

Odmena za právne služby je stanovená vyhláškou č. 31/1993 Z. z. – Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách notárov, v znení neskorších predpisov.

Notár môže spísať zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti (kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva, iná zmluva, predmetom ktorej je prevod nehnuteľnosti), zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti, rôzne dohody predmetom ktorých sú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam (dohoda o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dohoda o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov), zmluvy o zriadení a zániku vecného bremena (napr. aj o práve užívania nehnuteľnosti), zmluvy o pôžičke, zmluvy o postúpení pohľadávok. Notár dbá o to, aby zmluva nebola jednostranne výhodná, t.j., aby práva a povinnosti zmluvných strán boli v rovnováhe.

Zmluva môže byť spísaná notárom, podpisujú ju všetci účastníci pred notárom, alebo ním povereným pracovníkom, ktorý pravosť podpisov na zmluve alebo dohode osvedčí, t.j. notár ručí za zistenie totožnosti účastníkov zmluvy (pre prípady podvodu). Každé osvedčovanie o pravosti podpisu podlieha registrácii v notárskom centrálnom registri.

Druhou možnosťou je spísanie zmluvy vo forme notárskej zápisnice. Zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice je verejnou listinou, t. j. má vyššiu dôkaznú silu, a je po podpise uložená v Notárskom centrálnom registri listín, to znamená, že je možné odkontrolovať prípadné zásahy do jej textu (v prípade falšovania).

V týchto prípadoch zaplatíte odmenu notárovi za právne úkony súvisiace so spísaním zmluvy, osvedčením podpisov, spísaním zmluvy vo forme notárskej zápisnice, vyhotovením odpisov, osvedčením odpisov. Spravidla je za notársky úkon určená odmena podľa ceny, a teda základom odmeny je cena predmetu notárskeho úkonu. Ak je cena predmetu notárskeho úkonu nižšia než cena zistená podľa cenových predpisov, základom odmeny je takto zistená cena.

Notár ručí za poskytnuté služby klientovi, je pre prípad spôsobenia škody poistený, sekundárne za neho zodpovedá štát.

V prípade, ak si akúkoľvek zmluvu alebo dohodu občan (fyzická osoba), alebo právnická osoba napíše sám, alebo si ju dá vyhotoviť napr. realitnou kanceláriou, k notárovi pôjde overiť podpis. Ktorý podpis je potrebné úradne overiť spravidla stanovuje príslušný zákon.

Ak hovoríme o overení podpisu, môže občan podpísať danú listinu pred notárom, alebo ním povereným zamestnancom, ktorý osvedčí pravosť jeho podpisu; alebo môže občan uznať podpis na listine za vlastný, t.j. pred notárom resp. ním povereným zamestnancomvyhlásiť, že v daný deň zmluvu alebo inú listinu podpísal a úradná osoba túto skutočnosť osvedčí.

Každé osvedčovanie o správnosti u notára podlieha v zmysle § 73a ods. 1 zákona č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti registrácii v notárskych centrálnych registroch, ktoré sú verejnými zoznamami vedenými notárskou komorou v elektronickej podobe, do ktorých sa zapisujú zákonom ustanovené údaje.

Zoznam úkonov a sadzobník na výpočet odmeny notára za notársku činnosť stanovuje vyhlášky č. 31/1993 Z. z. , samozrejme vrátane notárskych poplatkov za overenie pravosti podpisu na listine alebo jej rovnopise; alebo pravosti vyhotovenej fotokópie alebo odpisu originálnej listiny.

Osvedčenie pravosti jedného podpisu na listine alebo jej rovnopise je spoplatnené sumou 2,39 € v zmysle sadzobníka poplatkov platnej vyhlášky. Sumy sú uvedené bez DPH, t.j reálne zaplatíte za jeden podpis na jednej listine sumu 2,87 € vrátane DPH.

Overenie, resp. osvedčenie jednej strany pravosti odpisu alebo fotokópie originálu listiny je spoplatnené sumou 1,33 € v zmysle sadzobníka poplatkov platnej vyhlášky, t.j reálne zaplatíte za jednu stranu odpisu sumu 1,60 € vrátane DPH. Ak listina obsahuje viac strán, výsledná suma je násobkom počtu strán overovanej listiny.

Notára môže občan (účastník) požiadať o zriadenie notárskeho depozitu, t.j. o úschovu peňazí, pričom tieto sa vkladajú do banky alebo pobočky zahraničnej banky na osobitný bežný účet, znejúci na meno notára s označením „notárska úschova“. O zložení peňazí spíše notár notársku zápisnicu. Notársky depozit sa veľmi často využíva pri kúpe a predaji nehnuteľností, chráni jednotlivých účastníkov zmluvy. Notárska zápisnica obsahuje aj presné podmienky, po splnení ktorých uvoľní notár kúpnu cenu v prospech predávajúceho.

Poplatok za zriadenie notárskej úschovy sa určí podľa vyhlášky č. 31/1993 Z. z. a odvíja sa od základu vkladanej sumy.

V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj možnosť viazania peňazí, napr. kúpnej ceny, formou vinkulácie v banke, na účte kupujúceho. Vinkulácia je vlastne blokácia určitej sumy, o blokácii peňazí spíše kupujúci s bankou zmluvu o vinkulácii, pričom peňažné prostriedky sú blokované za podmienok dohodnutých s bankou, uvoľnené budú v prospech predávajúceho po splnení dohodnutých podmienok.

Výška poplatku za zriadenie vinkulovaného účtu je pre rôzne banky rôzna, stanovuje ju Sadzobník poplatkov a odmien konkrétnej banky; niektoré banky majú stanovený paušálny poplatok, niektoré majú percentuálny poplatok z vinkulovanej sumy. Konkrétnejšie to predstavuje sumu približne 70 € - 350 €.

Ak porovnáme uvedené dve formy úschovy peňazí s podmienkou na ich uvoľnenie, vinkulácia v banke je takmer určite lacnejšia, ale notársky depozit má aspoň jednu výhodu. Notárska úschova chráni pred exekútorom, nakoľko kupujúci vloží peniaze na účet notára, kým v banke sú na jeho účte. V prípade, ak je na kupujúceho začatá exekúcia, exekútor môže siahnuť na finančné prostriedky kupujúceho, t.j. aj na finančné prostriedky zložené na vinkulovaný účet. Exekútor ich zablokuje rovnako ako na bežný bankový účet.

V zmysle ustanovenia § 5 zákona č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti v súvislosti s výkonom notárskej činnosti môže notár fyzickým a právnickým osobám poskytnúť právne rady, spisovať iné listiny, poskytnúť zastupovanie v katastrálnom konaní.

„Notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.“ (§ 46 zákona č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti).

„Na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva osvedčovanie právne významných skutočností, najmä osvedčenia o správnosti odpisu alebo fotokópie listiny (vidimácia), o pravosti podpisu na listine (legalizácia), o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb, o vyhlásení o vydržaní a o iných skutočnostiach.“ (§ 56 ods. 1 zákona č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti).

Údaje zapísané v notárskych centrálnych registroch sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do notárskeho centrálneho registra, nemôže ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti.“ (§ 73a ods. 2 zákona č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti).

Z údajov zapísaných v notárskych centrálnych registroch notár vydáva potvrdenia a výpisy, ktoré sú verejnými listinami.“ (§ 73a ods. 3 zákona č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti).